Accessibility determination of solar radiation by using GIS tools Slovakia belongs to countries with relatively good condition for using solar energy. Geographic information systems (GIS) contents many methods, procedures and tools, which can be used for better widen of using renewable energies in the Slovakia. Using map algebra is one of the possibilities. Map algebra enables to combine one or more layers mathematically. Accessibility of solar radiation can be determinate by layers

more »

... . Final layer is used by making decision and finding location foe using solar energy. Úvod Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s nezanedbateľným potenciálom obnoviteľných zdrojov energie. (OZE). Vzhľadom na narastanie spotreby energie sme nútení hľadať nové zdroje, ktoré by nahradili doterajšie tradičné zdroje. Pre posilnenie energetickej sebestačnosti, kladú členské krajiny EÚ čoraz väčší dôraz na využívanie OZE. Ambicióznym cieľom EÚ do roku 2010 je dosiahnuť 12 %-ný podiel OZE na celkovej spotrebe energie (Energetická politika SR, 2006). Pri určovaní potenciálu slnečnej energie a vyhľadávaní lokalít pre jej využívanie sa v súčasnej dobe v čoraz väčšej miere používajú moderné informačné technológie ako aj geografické informačné systémy (GIS). GIS obsahujú množstvo rôznych nástrojov, ktoré by mohli napomôcť rozšíreniu využívania obnoviteľných zdrojov energie na území Slovenskej republiky. Geografické informačné systémy (GIS) Pojmom GIS označujeme počítačový systém orientovaný na spracovávanie geografických údajov prezentovaných prostredníctvom máp (Rapant, 1999). Základom GIS je vytvorenie databázy priestorových údajov, ktorá je východiskom pre uskutočňovanie rôznych analýz a modelovanie riešeného problému. Priestorové zobrazenie údajov a dát poskytuje užívateľovi lepší prehľad a viac možností pri rozhodovaní sa o výbere potenciálnych lokalít. GIS nie je iba počítačový systém na tvorbu máp, aj keď umožňuje vytvárať mapy najrôznejších merítok, zobrazení a farby. GIS je aj nástroj pre analýzu. Hlavná výhoda GIS spočíva v tom, že umožní určovať priestorové vzťahy medzi geografickými objektmi zobrazenými v mape. GIS neukladá mapy v klasickom slova zmysle, ani neukladá nejaký konkrétny obraz alebo pohľad na geografickú oblasť. Namiesto toho ukladá GIS dáta, z ktorých je možné potrebný pohľad vytvoriť takým spôsobom, aby vyhovoval konkrétnemu účelu. GIS spája priestorové dáta s geografickými údajmi o konkrétnom objekte na mape. Údaje sú uložené ako atribúty alebo charakteristiky graficky reprezentovaného objektu (Zeman, 1997). Analýza dostupnosti slnečného žiarenia Košická kotlina (Obr. 1) je zníženina medzi Slovenským Rudohorím a Slanskými vrchmi, ktoré sa rozprestierajú v strede kraja. Má prevažne nížinný charakter. Východná a južná časť má nížinno-pahorkatinný charakter. Na severovýchode sa nachádzajú Vihorlatské vrchy, ktoré sú súčasťou Východných Karpát. Osou kotliny je Torysa, ktorá sa južne od Košíc vlieva do Hornádu. Košická kotlina sa nachádza v teplej podnebnej oblasti. Usporiadanie pohorí okolo Košickej kotliny ovplyvňuje klimatické pomery oblasti. Morfológia terénu má za následok prevahu severného a tiež juhozápadného smeru vetra. Kým v letnom období je najvyššia početnosť severného smeru prúdenia, v zimnom období prevažuje južné a juhozápadné prúdenie. Najmenší je výskyt vetrov z východného a zo západného smeru.