Article is primarily focused on the description, explanation and justification of the discernment and mutual intersections between intellectual and ethical virtues in the ethical theories of Aristotle and Thomas Aquinas. It also takes a look on the possibility of the defense of their concepts in today´s philosophic discourse, which has become influenced by the comeback of virtue ethics, which has occurred in the last decades of the twentieth century. We ask the question whether the look back on

more »

... the history of virtue ethics can shed some new light in the search for the solutions for our contemporary epistemological and ethical problems. Úvod Téma state nadväzuje na kontext hľadania vzťahu medzi ľudskými cnosťami a poznaním prav dy. Tento vzťah sa stal v súčasnom filozofickom kontexte pomerne nejasným. Na jednej strane máme autorov, ktorí sa prikláňajú k dichotómii týchto dvoch oblastí (napr. emotivistický smer, 1 M. Weber 2 ). Na druhej strane máme autorov, ktorí sa prikláňajú k nejakej širšej alebo užšej variácii platónsko-sokratovského postoja, 3 ktorí medzi týmito dvoma oblasťami vidia užšie súvislosti (napr. MacIntyre, 4 epistemológia cnosti 5 ). FILOZOFIA Roč. 74, 2019, č. 3 6 V časopise Filozofia už niekoľko príspevkov skúma tému cnosti (napr. Palovičová 2002, 2003; Smreková 2001 a i.), avšak rozlíšeniu intelektuálnych a mravných cností sa bližšie nevenujú. 7 O tomto všeobecne zastávanom postoji, ktorý vystupuje často vo forme Aristotelovho morálneho naturalizmu pozri tomto mieste treba poznamenať, že slovom duša (psyché) Aristoteles nemyslí substanciu ktorá by mohla byť oddelená od tela (ako by ju ponímal Platón alebo sv. Augustín), ale ňou znova označuje skôr istý "spôsob fungovania" -spôsob, akým nejaká bytosť žije (Stevenson 2004, 92). Bližšie o ľudskej prirodzenosti pre Aristotela pozri Stevenson (2004, 89 -103). 9 Bližšie o koncepte rozhodnutia u Aristotela pozri Boháček (2016).