Právne reflexie antického pojmu ἐκκλησία v zriadení ranej Katolíckej cirkvi

Vojtech Vladár
2020 PRÁVNĚHISTORICKÉ STUDIE  
It is evident that despite the originality of the institution of the Catholic Church even its representatives had to reflect in some way then realia and exerted traditions of the antic world. This fact found its reflection also in the area of law when not only the original reception and incorporation of several legal institutions occurred, but also the inspiration by Greek-Roman institutes and the ways of its functioning. Therefore some monarchic, aristocratic and democratic elements reasserted
more » ... elements reasserted soon in the organization of Catholic Church, which were reflected during the process of establishing of early Christian communities by the Apostles, by their direct successors respectively, whereupon, are respected until nowadays. The main goal of the article is to point out the mentioned facts within the context of antic term ἐκκλησία (ecclesia) that presumably influenced the legal institution of primary Church, namely in the period of pneumatic democracy, partly also in monarchic episcopacy. Financování: Príspevok je výstupom z vedeckého grantu APVV-17-0022 s názvom "Rímsko-kánonické vplyvy na slovenské verejné právo". Prednesený bol 21. septembra 89 2018 na medzinárodnej vedeckej konferencii "Právne aspekty zriadenia Rímskej ríše a Katolíckej cirkvi", uskutočnenej v rámci medzinárodného vedeckého kongresu Trnavské právnické dni (Dies iuris Tyrnavienses). V celej štúdii platí, že ak nie je za rokmi, či storočiami uvedený ďalší špecifický odkaz, znamená to, že ide o rok, respektíve storočie "po Kristovi" (po Kr.). 2 Porov. Ep. ad Sm. 8,2. 3 Porov. PRACH, V. Řecko-český slovník. Praha: Vyšehrad, 2005, s. 168 a 273. 4 Slovo καθόλον konkrétne vzniklo spojením predložky καθά (katha) a adjektíva ὅλος (holos). Porov. PAN-CZOVÁ, H. Grécko-slovenský slovník. Od Homéra po kresťanských autorov. Bratislava: Lingea, 2012, s. 651 a 887. 5 Porov. Mt 18,15-18. Bližšie k tejto problematike pozri HLUŠÍKOVÁ, M. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava: Kniha-Spoločník, 2003, s. 269 a PETROSILLO, P. Křesťanství od A do Z. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1998, s. 34-35. 6 Podľa viacerých autorov za tento vývoj mohli najmä prírodné podmienky, ktoré umožňovali sebestačnosť jednotlivých spoločenských jednotiek a znemožňovali vytvorenie veľkého štátneho celku na spôsob 90 úplne nový typ spoločenského usporiadania, ktorého základom bolo spoločenstvo občanov definované pojmom πόλις (polis). Ten sa najčastejšie používal na označenie obce, opevneného mesta, neskôr tiež miesta, kde občania vykonávali svoje občianske práva, najčastejšie však na vymedzenie typu mestského štátu. Do πόλις pritom oficiálne patrili len slobodní občania, nie pôvodní obyvatelia podmaneného územia, cudzinci alebo otroci. Gréci tak nechápali pojem štátu prioritne v zmysle územia alebo štátnych orgánov, ale skôr ako občanmi vytvorenú spoločenskú jednotu. 7 Práve tento prístup, spolu so snahou o zosúladenie záujmov celku i jednotlivcov, prispeli k tomu, že základným znakom πόλις sa stala priama účasť občanov na vláde i správe štátu. 8 Spoločenské usporiadanie totiž vychádzalo z filozofického názoru, že jednotlivec sám o sebe nemôže naplniť určenie, kvôli ktorému prišiel na svet, keďže to môže dokázať len ako člen spoločenstva, teda ako občan. 9 Aj z toho dôvodu bol podiel Grékov na verejnom živote omnoho intenzívnejší, než to bolo v prípade iných štátnych foriem. I keď však na jednej strane disponovali širokými právami, a to predovšetkým v mestských štátoch s prevládajúcou demokratickou formou vlády, zároveň sa od nich očakávalo plnenie si viacerých povinností. 10 I na tomto pozadí sa má za to, že hlavný prínos staroveku vo vede, umení a politike je spätý práve s gréckou πόλις. Prvé politické zriadenia sa v gréckych mestských štátoch rozvinuli už za čias raného (archaického) Grécka (800-500 pred Kr.). Jeho základné formy predstavovali dva najvýznamnejšie grécke štáty -Atény s otrokárskou demokraciou a Sparta ako predstaviteľka ríše. Okrem toho sa spomína aj široko rozvinutý, voľne poňatý a individualisticky zameraný náboženský polyteizmus, ktorý sa bežne vyznačoval nábožensko-politickým charakterom. Na druhej strane, aj keď Grékom v istom zmysle splývali bohovia, príroda, spoločnosť a rozum v jedno, civilná moc tu nebola nikdy nábožensky limitovaná. Ďalším z dôvodov malo byť rýchle rozvinutie osobitnej kultúry, ktorá vychádzala z myšlienkovej slobody smerujúcej k neobmedzenému rozvoju ľudskej osobnosti. Porov. ŠMIHULA, D. Najstaršie dejiny spoločnosti, štátu a práva. Bratislava: Epos, 2011, s. 118-119. 7 Porov. SCHELLE, K. a kol. Právní dějiny. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2007, s. 95.
doi:10.14712/2464689x.2019.35 fatcat:hkfwbj2cevh4vfpncjll65wmz4