LCaŘ 133, č. 7-8, červenec-srpen 2017 232 Repa cukrová je významnou plodinou mierneho pásma, poskytuje takmer tretinu zo svetovej ročnej produkcie cukru a taktiež je zdrojom pre výrobu bioetanolu, resp. je využívaná na skrmovanie zvierat (1). Hodnota cukornatosti dosahuje až 18 % z čistej hmotnosti repy cukrovej. Väčšina sacharózy je koncentrovaná v buľve tejto plodiny, kde sa akumuluje vo vakuolách (2). Okrem sacharózy sa v koreni repy ukladajú aj necukornaté zložky, medzi ktoré sa zaraďuje

more »

... minodusík, draslík, sodík a i. (3). Prebiehajúce klimatické zmeny majú výrazný vplyv na redukciu úrod poľných plodín (4). Nedostatok vody spôsobuje inhibíciu rastu, najmä znížením fotosyntetickej aktivity, turgoru listov a transpirácie (5). V posledných rokoch sa upriamila pozornosť po celom svete na biopreparáty, ktoré významne podporujú rast plodín (6, 7). Aplikáciou listových preparátov obohatených o biostimulá tory, rôzne aminokyseliny a morské riasy je možné vysoko efek-tívne oslabiť nežiaduci vplyv stresov zo sucha, tepla a ďalších po veternostných podmienok (8, 9). Použitie biostimulantov či už formou koreňovej, alebo listovej aplikácie taktiež zvyšuje príjem živín, ich využitie a kvalitu rastlín (10). Pozitívny efekt aplikácie prípravkov vyrobených na báze biologicky aktív-nych látok bol zaznamenaný mnohými autormi v ich výsku-moch (11, 12, 13). Materiál a metódy Experiment bol realizovaný v poľných podmienkach na experimentálnej báze SPU v Nitre, ktorá sa nachádza v blízkosti obce Dolná Malanta. V pestovateľkých ročníkoch 2014 a 2015 bol sledovaný efekt použitia biopreparátov (ALGA 300 P + ALGA 300 K a ALGA 600) vyrobených z hnedých morských rias a iných komponentov na parametre produkcie (melasotvorné látky, výťažnosť bieleho cukru, úroda bieleho cukru) vybraných odrôd repy cukrovej (Antek, Kant, Galvani, Kosmas). Experimentálna lokalita patrí do kukuričnej výrobnej oblasti s teplou a mierne suchou kontinentálnou klímou. Na pozemku sa nachádza stredne ťažká hlinitá pôda so slabo kyslou pôdnou reakciou. Na základe agrotechnických požiadaviek bola za predplodinu zvolená v oboch rokoch pšenica letná, forma ozimná. Experiment bol založený metódou kolmo delených blokov (14, 15), kompozícia pozostávala z 3 opakovaní s 3 variantmi ošetrenia. Výsev repy cukrovej bol v súlade s požiadavkami technológie pestovania na konečnú vzdialenosť v spone 0,45 × 0,16 m. Biopreparáty boli aplikované dvakrát počas vegetácie (BBCH 19 a 33) foliárnou formou ručným postrekovačom. Výsledky experimentu boli spra cované a štatisticky vyhodnotené v programe Statistica 10 (ANOVA, Tukey test). Vplyv ročníka, odrody a biopreparátov Alga 300 P, K a Alga 600 na obsah melasotvorných látok, výťažnosť a úrodu bieleho cukru repy cukrovej Výsledky a diskusia Obsah melasotvorných látok (α-ami-noN, K + , Na +) Sodík, draslík a α-aminodusík patria medzi prirodzene sa vyskytujúce prvky v buľ-ve repy cukrovej. V praxi sú označované ako nečistoty, ktoré bránia výťažnosti sacharózy počas výrobných procesov vo fabrikách (16). Z výsledkov štatistického vyhodnotenia (tab. I.) možno konštatovať, že pestovateľský ročník a použitie biopre-parátu vysoko preukazne ovplyvnili kon­ centráciu α-aminoN a draslíka v repnej šťave, avšak vplyv týchto faktorov pokusu na koncentráciu sodíka bol nepreukazný. Výber odrody mal štatisticky vysoko preukazný vplyv na obsah všetkých sledovaných mela-so tvorných látok. V sledovanom roku 2015