Abstrakt Predložený príspevok skúma núdzový stav, jeho charakter, význam a využitie v demokratickom a právnom štáte. Zameriava sa na základné parametre núdzového stavu, a to najmä formálne a vecné podmienky jeho vyhlásenia, trvanie núdzového stavu a jeho limity. Príspevok hodnotí núdzový stav a jeho základné parametre aj z komparatívneho hľadiska. Kľúčové slová núdzový stav, základné práva a slobody, princíp proporcionality Abstract The presented paper examines the state of emergency, its

more »

... , significance and use in a democratic and legal state. It focuses on the basic parameters of the state of emergency, in particular the formal and factual conditions of its declaration, the duration of the state of emergency and its limits. The paper evaluates the state of emergency and its basic parameters from a comparative point of view. Keywords State of emergency, fundamental rights and freedoms, principle of proportionality Úvod Núdzový stav predstavuje odchýlku od riadneho fungovania spoločnosti. Predstavuje niečo, čo nastupuje v situácii, ak nie je možné ďalšie využívanie štandardných nástrojov 7 doc. JUDr. Boris Balog, PhD., vedúci Ústavu teórie a dejín štátu a práva a spoločenskovedných disciplín, Fakulta práva, PEVŠ. 8 JUDr. Mgr. Daniel Krošlák, PhD., LL.M , odborný asistent, Ústav teórie a dejín štátu a práva a spoločenskovedných disciplín, Fakulta práva, PEVŠ. PRÁVNE ROZPRAVY ON-SCREEN II. -Sekcia verejného práva online vedecká konferencia -13. november 2020 21 riadenia spoločnosti, ale vplyvom rôznych faktorov si riadenie spoločnosti vyžaduje použitie takéhoto mimoriadneho nástroja. Aj keď je núdzový stav prejavom neštandardnej situácie a sám predstavuje neštandardný nástroj jej riadenia, v demokratickom a právnom štáte by mal byť tento neštandardný nástroj predmetom štandardnej právnej/ústavnej úpravy s predvídateľnými úkonmi a prvkami. Práve na ne sa zameriame v predloženom príspevku a pokúsime sa na základe súčasnej miery poznania dať odpovede na otázky, či núdzový stav, alebo podobný stav, vyhlásený v roku 2020 tak v Slovenskej republike, ale aj mnohých iných štátoch Európy a sveta, bol vyhlásený na základe právnej/ústavnej úpravy, ktorú mal štát prijatú pred rokom 2020, alebo či prijímal osobitnú úpravu núdzového stavu pre potreby zvládnutia pandémie Covid 19, alebo, či svoju pôvodnú úpravu v dôsledku tejto pandémie menil a upravoval. Bude nás teda zaujímať, či sa právna/ústavná úprava núdzového stavu ukázala ako dostatočne vhodná na použitie, a to z dvoch pohľadov, tak riešenia núdzovej, kritickej situácie, ako aj z hľadiska ochrany princípov demokratického a právneho štátu. Medzi skúmané prvky, či komponenty núdzového stavu, ktorým bude venovaná pozornosť zaraďujeme najmä, ale nielen, jeho vyhlasovanie a mieru zapojenia jednotlivých ústavných orgánov ho vyhlasovania núdzového stavu, materiálne a formálne podmienky jeho vyhlásenia a spôsob ich overenia a kontroly, dobu trvania vyhláseného núdzového stavu, nástroje jeho kontroly a ústavnej zodpovednosti za vyhlásený núdzový stav a tiež jeho obsah a s tým spojené nástroje ochrany princípov demokratického a právneho štátu a osobitne ochrany základných práv a slobôd počas vyhláseného núdzového stavu. Tieto poznatky budeme konfrontovať tak s ústavnou úpravou núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len "ústavbný zákon"), ako aj s praktickým opakovaným využitím núdzového stavu v Slovenskej republike v roku 2020. Núdzový stav predstavuje zásah do štandardného stavu aj vo vzťahu k politickým právam a má dopad aj na ústavný systém štátu, pretože prináša obmedzenie, či dokonca vylúčenie výkonu niektorých politických práv a tiež vylúčenie štandardných demokratických rozhodovacích mechanizmov. PRÁVNE ROZPRAVY ON-SCREEN II. -Sekcia verejného práva online vedecká konferencia -13. november 2020 22 Riziko núdzového stavu a rôznych opatrení s ním spojených pre právny štát si uvedomuje aj Európska komisia, ktorá v prvej výročnej správe o situácii v oblasti právneho štátu v celej Európskej únii poukázala o. i. aj na núdzové opatrenia prijaté v súvislosti s koronavírusom. Európska komisia v tejto súvislosti upozorňuje najmä na narušenie alebo pozastavenie systému bŕzd a protiváh, ktoré inak v demokratickom ústavnom systéme pôsobia. Podľa Európskej komisie ale prispieva k zachovaniu rovnováhy ústavného systému najmä zapojenie súdov alebo ombudsmanov, ktorí preskúmavali prijaté núdzové opatrenia. Na citlivosť núdzového stavu smerom k hodnotám demokratického a právneho štátu poukázal aj Ústavný súd SR, podľa ktorého "Ústavnosť, život a zdravie, demokracia, sloboda a právny štát sú pojmy mimoriadnej hodnoty, ktoré sa osobitným spôsobom prejavujú v predmetnom konaní o ústavnosti núdzového stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.". 9 Núdzový stav v niektorých štátoch Európy Ústava Maďarska umožňuje parlamentu, Národnému zhromaždeniu, vyhlásiť núdzový stav v prípade ozbrojenej (násilnej) rebélie, prírodnej alebo priemyselnej katastrofy. Základná ústavná dĺžka núdzového stavu je 30 dní, ktorá ale môže byť predĺžená. Ústava umožňuje počas núdzového stavu obmedziť niektoré základné práva a slobody s výnimkou základných ľudských práv a slobôd, najmä nie právo na život, zákaz mučenia, osobnú slobodu alebo náboženskú slobodu. Keďže o vyhlásení núdzového stavu rozhoduje parlament a aj o jeho predĺžení, počas núdzového stavu nemôže byť parlament rozpustený. Poľsko sa vydalo cestou prijatia osobitného zákona na riešenie situácie spôsobenej pandémiou Covid 19. Tento zákon umožňuje prijímať administratívne, rozpočtové a epidemiologické opatrenia v čase pandémie Covid 19, ale aj pri iných pandemických situáciách. Tento zákon umožňuje vyhlásenie núdzového stavu až na 180 dní. Táto osobitná úprava prijatá pre pandémiu Covid 19 je dvojnásobne dlhšia ako úprava vyhlasovania núdzového stavu podľa poľskej ústavy (90 dní). Prijímanie mimoriadnych núdzových opatrení v Rakúsku je vyhradené parlamentu. Ak je potrebné prijatie opatrenia, rozhoduje o nich zákonom Národná rada. Výnimočne, ak je 9 Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2020. PRÁVNE ROZPRAVY ON-SCREEN II. -Sekcia verejného práva online vedecká konferencia -13. november 2020 4. Z hľadiska zasiahnutých základných práv a slobôd, vláda rozšírením núdzového stavu od 19. marca 2020 zakázala uplatňovanie práva na štrajk osobám, ktorým bola uložená pracovná povinnosť. K ďalšiemu rozšíreniu núdzového stavu došlo 27. marca 2020, a to uznesením vlády č. 169. Toto rozšírenie núdzového stavu malo sektorový charakter a týkalo sa oblasti sociálnych PRÁVNE ROZPRAVY ON-SCREEN II. -Sekcia verejného práva online vedecká konferencia -13. november 2020 26 služieb. Účinky tohto rozšírenia núdzového stavu nastali od 28. marca 2020. Návrh na rozšírenie núdzového stavu predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pre toto druhé rozšírenie núdzového stavu bolo charakteristické, že 1. Vláda neustanovila trvanie rozšíreného núdzového stavu, teda pokračovalo plynutie lehoty danej ústavným zákonom od 16. marca 2020. Uznesenie vlády č. 169 rovnako obsahovalo všeobecnú úlohu uloženú všetkým členom vlády, aby prijímali bližšie nešpecifikované opatrenia, ktoré by umožnili odvolať núdzový stav v čo možno najkratšom čase. 2. Vláda uložila pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorými sú centrá pre deti a rodiny. 3. Z územného hľadiska sa vzťahovalo na celé územie Slovenskej republiky. 4. Z hľadiska zasiahnutých základných práv a slobôd, vláda rozšírením núdzového stavu od 28. marca 2020 zakázala uplatňovanie práva na štrajk osobám, ktorým bola uložená pracovná povinnosť. K radikálnemu rozšíreniu núdzového stavu, ktoré už nemalo sektorový charakter došlo uznesením vlády č. 207 zo dňa 6. apríla 2020. Vláda prijala uznesenie o rozšírení núdzového stavu na návrh predsedu vlády a ministra vnútra. Účinky tohto rozšírenia núdzového stavu nastali od 8. apríla 2020 a priniesli dovtedy v histórii samostatnej Slovenskej republiky najintenzívnejší zásah do základných práv a slobôd. Pre toto tretie rozšírenie núdzového stavu bolo charakteristické, že 1. Vláda neustanovila trvanie rozšíreného núdzového stavu, teda pokračovalo plynutie lehoty danej ústavným zákonom od 16. marca 2020. Uznesenie vlády obsahovalo trvanie obmedzenia niektorých základných práv a slobôd, ale nie časové obmedzenie trvania núdzového stavu ako takého. 2. Tretie rozšírenie núdzového stavu sa netýkalo žiadneho konkrétneho sektoru. 3. Z územného hľadiska sa vzťahovalo na celé územie Slovenskej republiky. 4. Z hľadiska zasiahnutých základných práv a slobôd išlo o bezprecedentný krok, ktorý nemal od 17. novembra 1989 na území Slovenska obdobu. Vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59. Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na niektoré prípady, ktoré boli v uznesení vlády výslovne uvedené. Ďalej vláda PRÁVNE ROZPRAVY ON-SCREEN II. -Sekcia verejného práva online vedecká konferencia -13. november 2020 27 zakázala (bez bližšieho časového vymedzenia, teda počas trvania núdzového stavu) uplatňovanie práva pokojne za zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Kým dovtedajšie zásahy do základných práv a slobôd sa týkali relatívne obmedzenej skupiny, resp. skupín osôb pracujúcich v oblasti zdravotníctva a poskytovania sociálnych služieb, od 8. apríla 2020 došlo k zásahu do základných práv a slobôd všetkých. Mnohí by si ani nevedeli predstaviť, že by mohla nastať situácia, kedy bude obmedzená sloboda pohybu a pobytu a že bude zakázané uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať. Stalo sa. Súčasne zastal zachovaný zákaz uplatňovanie práva na štrajk osobám, ktorým bola uložená pracovná povinnosť. Núdzový stav trval v Slovenskej republike do 13. júna 2020. Vláda uznesením č. 147 zo dňa 10. júna 2020 schválila ukončenie núdzového stavu uplynutím 13. júna 2020. Vláda zrušila a) uloženú pracovnú povinnosť, b) zákaz uplatňovania práva na štrajk, c) zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať. Po krátkej prestávke došlo koncom septembra 2020 opäť k vyhláseniu núdzového stavu. Vláda uznesením č. 587 zo dňa 30. septembra 2020 vyhlásila odo dňa 1. októbra 2020 núdzový stav. Tento bol vyhlásený na návrh predsedu vlády. Pre vyhlásenie núdzového stavu bolo charakteristické, že 1. Vláda vyhlásila núdzový stav s presným časovým určením, resp. obmedzením, a to na 45 dní od vyhlásenia. Vláda teda vyhlásila núdzový stav v rozsahu polovice dĺžky trvania, ktorý jej umožňuje ústavný zákon. 2. Vláda upustila od vyhlasovania núdzového stavu podľa sektorov, resp. konkrétnych oblastí spoločenského života. 3. Vláda vyhlásila núdzový stav pre celé územie Slovenskej republiky. 4. V súvislosti s vyhlásením núdzového stavu uznesením č. 587 nedošlo k zásahu do žiadneho základného práva alebo slobody. Táto idylka netrvala dlho. Vláda uznesením č. 645 zo dňa 12. októbra 2020 na návrh predsedu vlády rozhodla o zákaze uplatňovať právo pokojne sa zhromažďovať v počte osôb nad šesť, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti. Tento zákaz začal platiť od 13. októbra 2020. Vláda v súvislosti s uloženým zákazom opäť uložila všetkým členom vlády všeobecnú PRÁVNE ROZPRAVY ON-SCREEN II. -Sekcia verejného práva online vedecká konferencia -13. november 2020 28 a neurčitú úlohu priebežne prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať uložený zákaz v čo najkratšom čase.