The Principles of the Existential Personalism in the Context of the Byzantine Anthropology
PRINCÍPY EXISTENCIÁLNEHO PERSONALIZMU V KONTEXTE BYZANTSKEJ ANTROPOLÓGIE

Peter Grečo
2017 Konštantínove listy/Constantine s Letters  
GREČO, Peter. The Principles of the Existential Personalism in the Context of the Byzantine Anthropology. I examine within this study two essential preconditions of the existential personalism -the supremacy of a person over human being with its material interests and the freedom of spirit. My study is based on the Berdyaev's philosphy. The fundation of personalism is supremacy of person before its being. While being is a product of an abstract mind and is deprived of its existence, the person
more » ... stence, the person is associated with freedom. If there was supremacy of being before a person that would lead to the determinism and exclusion of freedom. Therefore if there is freedom, it can not be determined by being. The spirit is not being but it is freedom. The spirit can not be tied to the order of being, but to a personal existence. Supremacy of person to its material needs has been defined by the founder of a philosofical movement, Berdyaev companion, Emmanuel Mounier. According to these principles i tis necessary to redefine the person not on the base of individuality but on the base of existentialism. So far has dominated the definition of a person in substacial definition according to Boëthius. We propose here non substantial determination. Because the spirit, pneuma, is the fundament of the personal identification and self-indentification. We develop this based on the authentic legacy of the Byzantine anthropology. According to it the fundamental characteristic of personal existence is that a person enters into relationships. In the byzantine antropology a person precedents being. It is a person who decides to objectify its being. The nature and characteristics of the person are manifested only in the relationship. An individuality is not able to create relationships. A person is determined to develop such relationships in vertical and horizontal directions hence to divine and human being. The prototyp is the Trinitarian and divine-human concept of a person developed by Kappodocia church fathers. Based on this holistic understanding of a person we show a contrast to a noetic and anthropological reductionism within latin (western) concept of defining a person whose result is a disoriented man. Suggested outcomes of this study may contribute to recovery of the holistic approach in uderstanding of the human person. Such new understanding of human being is as contradiction to deformed definition of human person according to natural, social or psychological determinism. Key words: a person, freedom, spirit, relationship, materialise, being abstrakt: GREČO, Peter. Princípy existenciálneho personalizmu v kontexte byzantskej antropológie. V tejto štúdii skúmam dva základné predpoklady existenciálneho personalizmu: primát osoby pred bytím a jej hmotnými záujmami a slobodu ducha. Vychádzam z filozofie Peter Grečo | 84 | ••• Konštantínove listy 10 / 1 (2017), pp. 83 -97 Berďajeva. Primát osoby pred bytím považujeme za základ personalizmu. Zatiaľ čo bytie je produktom abstraktnej mysle, je zbavené existencie, tak osoba je spojená so slobodou. Ak by platil primát bytia pred osobou, tak by to viedlo k determinizmu a negovaniu slobody. Preto ak jestvuje sloboda, nemôže byť determinovaná bytím. Duch nie je bytím, ale slobodou. Duch nemôže byť zviazaný s poriadkom bytia, ale s osobnou existenciou. Primát osoby pred jej hmotnými potrebami zasa definoval zakladateľ tohto filozofického hnutia, Berďajevov ideový súputnik Emmanuel Mounier. Vzhľadom na tieto princípy je nutné redefinovať osobu, a to nie na báze individuality, ale existenciálne. Doteraz dominovalo vymedzenie osoby v jej substanciálnosti, hlavne na báze Boëthia. My tu navrhujeme jej nesubstanciálne vymedzenie. Práve, duch -pneuma je základom personálnej identifikácie a sebaidentifikácie. Týmto rozvíjame autentické dedičstvo byzantskej antropológie. Podľa nej je základnou charakteristikou osobnej existencie, teda osoby to, že vstupuje do vzťahov. V byzantskej antropológii osoba predchádza bytie, je to osoba, ktorá sa rozhoduje hypostazovať svoje bytie. Podstata a charakteristika osoby sa prejavuje iba vo vzťahu. Individualita nie je schopná vytvárať vzťahy. Osoba je určená na to, aby tieto vzťahy rozvíjala v smere horizontálnom a vertikálnom, teda k božským a ľudským osobám. Predlohou je trojičný a bohoľudský koncept osoby, ako ho rozvíjala tradícia Kappadockých cirkevných Otcov. Na základe tohto celostného chápania osoby poukazujeme na noetický ako aj antropologický redukcionizmus latinského, respektíve západného konceptu osoby, ktorý vyúsťuje do situácie, v ktorej sa nachádza dnešný dezorientovaný človek. Navrhované rezultáty môžu prispieť k obnove človeka ako osoby v protiklade k deformovanému ponímaniu človeka prírodným, sociálnych či psychologických determinizmom. Kľúčové slová: osoba, sloboda, duch, vzťah, zvecnenie, bytie 2 " Личность первичное бытия. Это есть основа персонализма." Princípy existenciálneho personalizmu v kontexte byzantskej antropológie Konštantínove listy 10 / 1 (2017), pp. 83 -97 •••
doi:10.17846/cl.2017.10.1.83-97 fatcat:3s5k5bsgwnfonmn3gpbqk4rci4