Zvukolokačné mapovanie vylúhovaných priestorov v ložisku soli

Ľudovít Kovanič
1996 Acta Montanistica Slovaca Ročník   unpublished
Echolocating methods for mapping of exploited spaces in a salt deposit The paper shortly shows the possibilities of utilizating echolocating methods for mapping of exploited spaces in the salt deposit. On the basis of the research results and experience in testing, semiprocessing and working measurements by echolocating equipment, we suggest the measurement and interpretative procedure of gained data and their final elaboration. Úvod Článok sa zaoberá možnosťami využitia zvukolokačných meracích
more » ... metód v podmienkach dobývania ložiska soli lúhovaním pomocou vrtov. V takýchto podmienkach je zvukolokácia prakticky jedinou metódou na priestorové mapovanie vylúhovaných komôr. Aby bolo možné maximálne využitie ložiskovej výplne pri zachovaní stability nadložia, je potrebné lúhovacie vrty situovať tak, aby nedochádzalo k vzájomnému prepojeniu komôr a aby súčasne zostávali medzi komorami len podľa projektu dimenzované ochranné piliere, čím možno predísť následným banským škodám. Systematické mapovanie vylúhovaných priestorov v pravidelných časových intervaloch poskytuje obraz o ich postupnom vývoji. Na jeho podklade možno potom riadiť lúhovací proces pomocou regulácie výšky päty stupačky a vrtnej kolóny, prípadne aj ďalšími spôsobmi tak, aby sa vytvárala lúhovaná komora v tvare dostatočne zabezpečujúcom stabilitu okolitého prostredia. Princíp zvukolokačného merania Zvukolokačné meranie dĺžok (Kovanič,1988) je založené na princípe merania času, ktorý uplynie od vyslania zvukového signálu po jeho opätovný príjem, pričom zvukový signál vykoná dráhu od zdroja k stene komory a po odraze sa vráti do prijímača. Pre zisťovanú dĺžku l platí: l = c. t 2 , kde: c-rýchlosť šírenia zvuku v prostredí, t-časový interval od vyslania zvukového signálu po jeho opätovný príjem. Zvukolokačné meracie systémy pracujú na báze ultrazvukových frekvencií s kmitočtom nad 40 kHz vyvolaným elektrostatickými, elektrodynamickými, piezoelektrickými, alebo magnetostrikčnými meničmi. Konštruované sú obvykle tak, že vysielač býva súčasne aj prijímačom. Zvukolokačný systém (obr. 1) je zabudovaný v sonde zapúšťanej na karotážnom kábli cez vrt do vylúhovaného priestoru. Jeho činnosť musí byť zaistená aj pri vysokých hodnotách hydrostatického tlaku média, obklopujúceho sondu. Okrem toho musí mať aj systém na orientáciu zameriavaných profilov, ktorý býva spravidla magnetický. V sonde musia byť dva vibrátory-meniče s rovnakým výkonom: základný-na zisťovanie vodorovných vzdialeností od sondy po steny komory a kalibračný-pôsobiaci v smere zhora nadol na určovanie rýchlosti šírenia zvuku v prostredí, resp. kontrolu zvislej vzdialenosti sondy od dna komory pri zapúšťaní alebo vyťahovaní sondy. Kalibračný vibrátor má pri takýchto meraniach zvlášť veľký význam, pretože na základe jeho echogramu sa korigujú výsledky merania základným vibrátorom.
fatcat:4tbp3zjnkbb6rkw2trv7tk5jfu